« 19

20. Zvedenie celej Československej armády

21 »

Moju malú modlitebnú knižku, si politruk, Vlačuha, ponechal. Dúfal som že ho obráti na našu, Rímskokatolícku vieru.
    No vo večernom "Rozkaze", moje vylúčenie, zo školy, bol ako dôvod, uvedený že som pri záverečnom, bojovom cvičení, zviedol z bojovej cesty, celú poddôstojnícku školu. Všetci ale vedeli, že som bol ako jediný po skončení cvičenia, vyhlásený za jediného ktorý sa dostal pred "Západných imperialistov a všetkých po krátkom boji zajal. Je pravda, že iba ja som poznal skutočnú pravdu, a zrejme i politruk Vlačuha, čosi tušil.
    V to osudne ráno, čata z červeného spevokolu, zaujala za Mostom, na malom kopci, postavenie, predstavujúce západných imperialistov. Naša poddôstojnícka škola nezľaknutú, zo zákerného nočného, imperialistického prepadu, predstavovala, celú Čs. armádu. Na návrší kopca, bola na malej tribúne celá dôstojnícka elita popíjajúca z ploskačiek, vyfasovaný Rum, na ,predpokladané výťazsvo našej armády. Ďalekohľadom z civilu, som si pred vstupom do hustej vrbiny, všetko prezrel a vedel som preto že mám ísť priamo. Ani vybehnutý západný imperialista z trávy, zamaskovaný do kožucha zajaca, ma neprekvapil. Vystrelil som za ním červene drievko.
    Pretože som bol na úplnej pravej strane, všetci sa stočili do prava, do potoka Bilina, iba ja som vybehol z vrbiny. Chcel som sa vrátiť, no videl som sklá najmenej, sto, lesknúcich sa ďalekohľadov. Guľomety, automaty, čaty červeného spevokolu, prášili oheň a drievka proti mne. Vypálil som tiež, už druhú ranu. V tom som sa zachytil do nejakej trávy a spadol som. Bodliak mi pri páde švacol po očiach. Ležal som na boku a vyťahoval som kapesník, aby som si oči vytrel. Kapesník bol biely, preto všetci z tribúny volali, "Nepoddávaj sa " Zajmi nepriateľov". Tak som ich zajal všetkých aj dôstojníkov, keď zišli dolu, z kopca. Nepovýšili ma keď som zachránil slobodníkovi Krumpolcovi život, dúfal som teraz po veľkej pochvale za zajatie zákerného imperiastického výsadku, už nebude nikto nič namietať. Pokazila to taká malá úbohá knižôčka, z ktorej mali väčší strach, ako zo západných imperialistov. Povedal som vtedy, že bez modlenia, to nevyhráme. Neverili. Vraj po boku, Sovietské ho zväzu, ...