« 08

9. „Adjunkt,“ Pipo Bača

10 »

V meste v ktorom sme sa ako evakuanti ocitli, bolo na naše bývalé pomery, na salaši Hadov Dvor, ako keby sme prišli do Raja. Vo svete už zúrila neúprosná vojna zo stratami na životoch, nedostatok materiálu a potravín, ale tu akoby to bol Raj na zemi. Taký prebytok poľnohospodárskych produktov, som si nevedel ani predstaviť. Víno sa predávalo v každom druhom dome. Pri víne husacina, a kto mal chuť na výrobky z bravčového mohol sa presýtiť klobásami, jaterničkami.
    Naše ubytovanie bolo bez mojej vedomosti zabezpečené, všetci bratia cez nastrčené osoby dávno sa stali arizatormi na majetku po vyvezených židoch. Otec a matka a sa vzhľadom na vek stali „Domáci“. Na mňa platila pracovná povinnosť. V meste však bola iba jedna ovca, trhovníčky pani Brazdovičovej a ovcu, už pásol starý dedo Brazdovič. Brat Johann, cez svoje kontakty, v drevárskych výrobniach, mi našiel už druhé zamestnanie v hlavnom meste, v podniku Tatra nábytok Pravenec. Môj titul, „Adjunkt“, bol prevzatý z lesného hospodárstva do ktorého Tatra nábytok, patril. Moja pracovná doba, bola veľmi ojedinelá. Ráno dve hodiny, a popoludní tiež dve hodiny. Ráno som bol pre poštu a popoludní som niesol poštu, na „Hlavnú“.
    Bol to jednotvárny život. Až do doby keď policajt, pod oblokmi našej budovy Tatra nábytok, po Rajskej ulici, prenasledoval nebezpečného šmelinára. Jeho volanie, „Chyťte ho, chyťte ho, bolo pre mňa človeka vyrastajúceho v prostredí zákonnom, rozkazom. Úplne som zabudol, že už nie, som na salaši, ale v kancelárií plnej vyfintených dám, a „Čiernorukavníkov.“ Vyklonil som sa z obloka, a vystrelil som z pištole, ktorú som si opatril aby som ochraňoval podnikovú poštu.
    Konal som zrejme podnietený volaním policajta a ochranou zákona. Policajt strieľal do vzduchu, keď „zločinec“ padol ako podťatý, a kričal, jaj, jaj, jaj. „Zasiahnutý som do nohy.“ Mal však odstrelený, iba opätok na pravej topánke. Pán sekčný šéf mi odobral pištoľ. Vyviedol ma pred vchod, poklonil sa mi a povedal „Zbohom. Zrejme preto, že to nebol žiadny horniak, ako nejaký pán Sidor majiteľ píly v Ružomberku, ktorý ma na+ rozlúčku kopol do zadku, iba preto, že som tiež ako „Adjunkt“, použil jeho hlavičkový papier, na ktorom som napísal vyznanie lásky nejakej slečne Violke do Hlohovca.