« 03

4. Zamilovaný Pipo Bača

05 »

Dospel som. Stal som sa honelníkom a čakala ma bačovská skúška, podobná zo stredoveku, skúške tovarišskej. Mal som si postaviť svoj vlastný malý salaš. Žiaľ, salaš som nepostavil, pretože som sa nešťastne zamiloval.
    Na hrádzi pod dolným teichom, si postavili mládežníci Hlinkovej mládeže, z dolniackého Hlohovca, stanový tábor. „Počuj, bača,“ oslovila ma dolniackou hantírkou, „Sestra, deva, /„ tak sa titulovali,/ Violka . Kde rastú maliny ?
    To by som Vám musel ísť ukázať. / vykal som jej podľa michalského spoločenského lexikonu, ktorý mi daroval hodružský pán farár pred odchodom do Vatikánu.
    No tak poď. - -Tak sme šli. Na stráni, sa Cicka zastavila, a rozkázala, -Bozkaj ma! Ešte raz, zasa rozkázala.
    Hahahahá, - rozosmiala sa Cicka, pretože som ju pobozkal na čelo, ako ma moja mať bozkávala.
    potom ukázala na malý peň aby som si sadol. Cicka si stala pred mňa. Uviaž tu tkaničku na topánke, - zasa rozkázala. Potom pokročila, a moja hlava sa ocitla medzi jej holými nôžkami, hodne vysoko. Keď mi potom kolienkami hlavu stlačila, začal som hlavu s pomedzi jej kolien vyťahovať. Povolila. Prekopŕcol som sa do trávy. Cicka mi ale pridržala volnú honelnícku košeľu. Skôr ako som sa spamätal strhla zo mňa, aj moje volné honelnícke ľanové gate. Bolo mi to veľmi príjemne.
    Mám v spoločnom stade dvesto oviec, a sedemnásť baranov. V tom dolu pri tábore, mám tridsať, bahníc ešte nedojacich.
    Povedal som jej bratovi, ktorý nás už hľadal po stráni. Zrejme sa mu to videlo vzhľadom na dolniacku nadutosť málo pretože ma udrel päsťou do brady a povedal, „Ty sprostý horniak“.
    Domnieval som sa že je potrebné, ešte pridať. „Môžem si ešte požičať od bratov, aj so dvesto či tristo, ak sa ti to vidí málo. On miesto toho aby povedal koľko ešte musím nadobudnúť aby som Cicku za manželku dostal, odpľul si pred mňa. Poznal som podľa toho že Cicku hoci bude moje dieťa rodiť, dá hoci, i cigáňovi len aby dolniak bol.