Vladimír Iľjič Lenin (Uľjanov)

1. Čiapka

Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva.
Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domou a pekne zaparkoval pred činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde. Išiel to teda ohlásiť na milíciu. Keď ho milicionár vypočuje, prísne vraví:
- Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?
- Nó... obraz Vladimíra Iljiča Lenina. - odpovie po pravde Ivan.
- A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!
- Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi.
- A čo  ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?
- Čiapku. - hovorí Ivan.
- No, tak to máme! Vladimír Ijlič Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi a drží si svoju čiapku v ruke... A vy!?! Vy si necháte auto stáť na ulici!

2. Fínsko

V moskovskej galérii visí obraz na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
- Ako sa volá tento obraz? - pýta sa návštevník.
- Lenin vo Fínsku.
- Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej.
- Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?
- Nie, to sú nohy Leonida Trockého.
- A kde je potom Lenin?
- Vo Fínsku.

3. ZOO

Minulé storočie. Socialistické Československo.
Detičky sú so svojou súdružkou učiteľkou na návšteve v ZOO. Zastavia sa pri klietke s levmi. Učiteľka sa pýta:
- Detí, aké je to zviera?
Nikto nevie, tak napovedá:
- Le... le... le...
- Lenin. - vyhŕkne Peťko.
- Ale nie! Lev.
Pri klietke so zebrami zase musí napovedať:
- Ze... ze... ze...
- Zeby Lenin? - opáči Peťko.
- Nie!!! Zebra!!!
Pri ohrade s koníkmi sa situácia opakuje a učiteľka napovedá:
- Ko... ko... ko...
- Konečne Lenin! - s úľavou dokončí Peťko.

4. Odkaz

Rok 1923. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva. Kremeľ.
Prebieha XII. zjazd Komunistickej strany Ruska (boľševikov). Jeden z delegátov nadšene žiada:
- Učiť sa! Učiť sa! Učiť sa! Tak ako nám to odkázal veľký vodca svetového proletariátu Vladimír Iljič Lenin!
Za predsedníckym stolom na tribúne sedí aj Lenin. Zlostne si pre seba zašomre:
- Nič som neodkázal! Iba som si rozpisoval pero!

5. Ekonomika

Rok 1920. Sovietske Rusko.
Félix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iljiča Lenina:
- Vladimír Iljič, čo je to socialistická ekonomika?
- Félix Edmundovič, vysvetlím vám to prakticky. Máte chlpaté nohy?
- Mám.
- Veľmi chlpaté?
- Veľmi.
- Veľmi, veľmi chlpaté?
- Veľmi, veľmi.
- Nadežda Konstantinovna, - obráti sa Lenin na Krupskú - píšte: "Dzeržinskému v zime prešívané nohavice neprideliť!"

6. Melón

Začiatok minulého storočia. Rusko. Peterburg.
Robotník Sidorov sa po ťažkej smene v Putilovskom závode vracia domov. Rozhodol sa, že urobí radosť svojim deťom. Kúpil teda melón a kráča si s ním pod pazuchou. Tu zrazu spoza rohu vyskočí malý chlapík, taký holohlavý s briadkou a sekerkou v ruke. Chlapík skríkne:
- Nó, baťko, položte pekne melón na zem.
Robotník Sidorov spoznal v tom malom chlapíkovi vodcu svetového proletariátu, súdruha Lenina. Poslúchol ho teda a položil melón na zem. Chlapík priskočil k melónu a prásk ho sekerkou. Rovno na dve polovice. Potom jednu schmatol a so spokojným úsmevom zmizol za rohom...
... a to je celá história o tom, ako sa Vladimír Iľjič Lenin podelil o melón s neznámym jednoduchým robotníkom.

7. Rybačka

Rok 1917. Rusko. Peterburg. Lenin vylezie na obrnený transportér a prehovorí k pracujúcim:
- Súdruhovia! Zajtra sa mala začať revolúcia, ale odkladá sa to až na pozajtra.
- Prečo? Vladimír Iljič? - pýtajú sa pracujúci.
- Lebo súdruh Dzeržinskij išiel na rybačku.
- A bez neho nemôžeme začať revolúciu?
- Bez Dzeržinského áno, no bez Auróry nie! - vysvetlil veľký Lenin.

8. Lennon

Máj 1917. Rusko. Peterburg. Míting pracujúcich Putilovského závodu. V.I.Lenin sa chystá prehovoriť. Vylezie na obrnený transportér... Vtom okolostojaci pracujúci začnú skandovať:
- Lennon, Lennon, Lennon...
- Ja nie som Lennon, ja som Lenin - vysvetľuje Vladimír Iľjič.
- Lennon, Lennon, Lennon...
- Nerozumiete? Ja som Lenin!
- Lennon, Lennon, Lennon...
- No dobre! Chuj s vami! Yesterday... All my troubles seemed so far away!

9. Kaša

Rusko. Minulé storočie.
Vladimír Iljič Lenin v detstve neznášal krupicovú kašu. Jeho rodičia kadečo vymýšľali, aby zjedol aspoň niekoľko lyžičiek. Tak napríklad hovorili, kŕmiac ho lyžičku za lyžičkou:
- Za mamu! Za ocka! Za vieru! Za cára! Za vlasť!
Za mamu a otca to Vladimír ešte dokázal prehltnúť, no vieru, cára a vlasť od tých čias veľmi znenávidel.